Školní aktovka z roku 1960

Akademický maliar Emil Paulovič sa narodil v Leopoldove 7. marca 1922. Vyštudoval maľbu na výtvarnom oddelení Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u Martina Benku, Gustáva Mallého, Jána Mudrocha a Maxa Schurmanna (1940 – 45). Úzky vzťah mal i k sochárovi Jánovi Koniarkovi, najmä v poslednom období jeho života, keď sa stretli v Trnave. Do slovenského umeleckého života vstúpil tento maliar na kolektívnu výstavu v Bratislave pod názvom Najmladší slovenskí výtvarníci. Po vojne v roku 1946 vystavoval spolu so Štefanom Cpinom. K divadlu mal blízko už od mladosti, ešte počas štúdia na vysokej škole navrhoval scény pre Divadelný ochotnícky krúžok v Leopoldove (1940 – 45) a pre Akademické divadlo v Trnave (1943 – 45). Emil Paulovič sa po štúdiách etabloval ako scénický a kostýmový výtvarník, ba dokonca aj ako herec. skôr pôsobil v Banskej Bystrici (1946 – 49), potom vo Zvolene (1949 – 60), Martine (1953 – 57) a napokon v Krajovom divadle v Trnave (1960 – 65). Ešte pôsobil v mládežníckom súbore Vysokoškolák pri Stálej scéne v Trnave (1965 – 1970). V Trnave sa okolo roku 1960 začala formovať výtvarná skupina (Ambrušová, Balogh, Čech, Bartek, Dóka, Hučko, Jurča, Tekel), ku ktorej sa zaradil svojou maliarskou tvorbou. Po roku 1970 postupne prestal s divadelnou tvorbou a viac pôsobil ako slobodný umelec – maliar. Venoval sa najmä krajinomaľbe, zátišiam s kvetinami a portrétom. V 80. rokoch vystaval svoju tvorbu v slede niekoľkých autorských výstav najmä v Trnave a na okolí. Veľkou retrospektívou bola výstava k jubileu (60) v roku 1982 v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Tematika rodného kraja a koreňov rezonuje na samostatných výstavách koncom 80. a začiatkom 90. rokov najmä v Piešťanoch, Leopoldove a Hlohovci (Moja domovina, Cesty a návraty, Obrazy domova, Naše korene). Emil Paulovič sa začiatkom 80. rokov presťahoval z Trnavy do Piešťan, kde žil a tvoril až do smrti v roku 2004. V jeho rodnom Leopoldove mu vytvorili malú galériu z tvorby. Pri príležitosti 90. výročia jeho narodenia v Západoslovenskom múzeu v Trnave pripravili malú výstavu jeho diel zo zbierok múzea a súkromnej zbierky za jeho dcéry Marcely Zuzany Hujsiovej (Pavlovičovej)...ponúkam na predaj zaujímavé štýlovo ladené umelecké dielo od slovenského akademického maliara Emil Paulovič 1984...cena - 750 euro...dielo v TOP stave kvality bez akýchkoľvek poškodení...možnosť poslať poštou po platbe vopred na účet !!! + poštovné...alebo výmena za iné starožitnosti...ponúknite...uvítam osobný odber Heľpa okres Brezno...kde je ešte na výber z cca 70 ks rôznych maľovaných obrazov slovenských - českých a svetových profi maliarov a okolo 300 kvalitných a hodnotných starožitností pre každého zberateľa...Ďakujem a prejem všetkým pekný deň...s pozdravom zberateľ Blue Angel Sedrik...

Akademický maliar Emil Paulovič sa narodil v Leopoldove 7. marca 1922. Vyštudoval maľbu na výtvarnom oddelení Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u Martina Benku, Gustáva Mallého, Jána Mudrocha a Maxa Schurmanna (1940 – 45). Úzky vzťah mal i k sochárovi Jánovi Koniarkovi, najmä v poslednom období jeho života, keď sa stretli v Trnave. Do slovenského umeleckého života vstúpil tento maliar na kolektívnu výstavu v Bratislave pod názvom Najmladší slovenskí výtvarníci. Po vojne v roku 1946 vystavoval spolu so Štefanom Cpinom. K divadlu mal blízko už od mladosti, ešte počas štúdia na vysokej škole navrhoval scény pre Divadelný ochotnícky krúžok v Leopoldove (1940 – 45) a pre Akademické divadlo v Trnave (1943 – 45). Emil Paulovič sa po štúdiách etabloval ako scénický a kostýmový výtvarník, ba dokonca aj ako herec. skôr pôsobil v Banskej Bystrici (1946 – 49), potom vo Zvolene (1949 – 60), Martine (1953 – 57) a napokon v Krajovom divadle v Trnave (1960 – 65). Ešte pôsobil v mládežníckom súbore Vysokoškolák pri Stálej scéne v Trnave (1965 – 1970). V Trnave sa okolo roku 1960 začala formovať výtvarná skupina (Ambrušová, Balogh, Čech, Bartek, Dóka, Hučko, Jurča, Tekel), ku ktorej sa zaradil svojou maliarskou tvorbou. Po roku 1970 postupne prestal s divadelnou tvorbou a viac pôsobil ako slobodný umelec – maliar. Venoval sa najmä krajinomaľbe, zátišiam s kvetinami a portrétom. V 80. rokoch vystaval svoju tvorbu v slede niekoľkých autorských výstav najmä v Trnave a na okolí. Veľkou retrospektívou bola výstava k jubileu (60) v roku 1982 v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Tematika rodného kraja a koreňov rezonuje na samostatných výstavách koncom 80. a začiatkom 90. rokov najmä v Piešťanoch, Leopoldove a Hlohovci (Moja domovina, Cesty a návraty, Obrazy domova, Naše korene). Emil Paulovič sa začiatkom 80. rokov presťahoval z Trnavy do Piešťan, kde žil a tvoril až do smrti v roku 2004. V jeho rodnom Leopoldove mu vytvorili malú galériu z tvorby. Pri príležitosti 90. výročia jeho narodenia v Západoslovenskom múzeu v Trnave pripravili malú výstavu jeho diel zo zbierok múzea a súkromnej zbierky za jeho dcéry Marcely Zuzany Hujsiovej (Pavlovičovej)...ponúkam na predaj zaujímavé štýlovo ladené umelecké diela od slovenského akademického maliara Emil Paulovič...cena jednotlivých diel od 350 - 750 euro za kus...všetky diela v TOP stave kvality bez akýchkoľvek poškodení...možnosť poslať poštou po platbe vopred na účet !!! + poštovné...alebo výmena za iné starožitnosti...ponúknite...uvítam osobný odber Heľpa okres Brezno...kde je ešte na výber z cca 70 ks rôznych maľovaných obrazov slovenských - českých a svetových profi maliarov a okolo 300 kvalitných a hodnotných starožitností pre každého zberateľa...Ďakujem a prejem všetkým pekný deň...s pozdravom zberateľ Blue Angel Sedrik...

ponúkam na predaj dielo...autor - Emil Paulovič - akademický maliar - Trnava - názov diela - Milenci II - rok vzniku - 1975 - technika - olej...cena diela - 550 euro...rozmery...š - 20 cm...v - 50 cm...z rámom...š - 38 cm...v - 69 cm...obraz v TOP stave bez akéhokoľvek poškodenia...možnosť poslať poštou po platbe vopred na účet !!! + poštovné...alebo výmena za iné starožitnosti...ponúknite...uvítam osobný odber Heľpa okres Brezno...kde je ešte na výber z cca 70 ks rôznych maľovaných obrazov slovenských - českých a svetových profi maliarov a okolo 300 kvalitných a hodnotných starožitností pre každého zberateľa...Ďakujem a prejem všetkým pekný deň...s pozdravom zberateľ Blue Angel Sedrik...Akademický maliar Emil Paulovič sa narodil v Leopoldove 7. marca 1922. Vyštudoval maľbu na výtvarnom oddelení Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u Martina Benku, Gustáva Mallého, Jána Mudrocha a Maxa Schurmanna (1940 – 45). Úzky vzťah mal i k sochárovi Jánovi Koniarkovi, najmä v poslednom období jeho života, keď sa stretli v Trnave. Do slovenského umeleckého života vstúpil tento maliar na kolektívnu výstavu v Bratislave pod názvom Najmladší slovenskí výtvarníci. Po vojne v roku 1946 vystavoval spolu so Štefanom Cpinom. K divadlu mal blízko už od mladosti, ešte počas štúdia na vysokej škole navrhoval scény pre Divadelný ochotnícky krúžok v Leopoldove (1940 – 45) a pre Akademické divadlo v Trnave (1943 – 45). Emil Paulovič sa po štúdiách etabloval ako scénický a kostýmový výtvarník, ba dokonca aj ako herec. skôr pôsobil v Banskej Bystrici (1946 – 49), potom vo Zvolene (1949 – 60), Martine (1953 – 57) a napokon v Krajovom divadle v Trnave (1960 – 65). Ešte pôsobil v mládežníckom súbore Vysokoškolák pri Stálej scéne v Trnave (1965 – 1970). V Trnave sa okolo roku 1960 začala formovať výtvarná skupina (Ambrušová, Balogh, Čech, Bartek, Dóka, Hučko, Jurča, Tekel), ku ktorej sa zaradil svojou maliarskou tvorbou. Po roku 1970 postupne prestal s divadelnou tvorbou a viac pôsobil ako slobodný umelec – maliar. Venoval sa najmä krajinomaľbe, zátišiam s kvetinami a portrétom. V 80. rokoch vystaval svoju tvorbu v slede niekoľkých autorských výstav najmä v Trnave a na okolí. Veľkou retrospektívou bola výstava k jubileu (60) v roku 1982 v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Tematika rodného kraja a koreňov rezonuje na samostatných výstavách koncom 80. a začiatkom 90. rokov najmä v Piešťanoch, Leopoldove a Hlohovci (Moja domovina, Cesty a návraty, Obrazy domova, Naše korene). Emil Paulovič sa začiatkom 80. rokov presťahoval z Trnavy do Piešťan, kde žil a tvoril až do smrti v roku 2004. V jeho rodnom Leopoldove mu vytvorili malú galériu z tvorby. Pri príležitosti 90. výročia jeho narodenia v Západoslovenskom múzeu v Trnave pripravili malú výstavu jeho diel zo zbierok múzea a súkromnej zbierky za jeho dcéry Marcely Zuzany Hujsiovej (Pavlovičovej).

Nabízím kuchyňské hodiny z roku 1960. Hodiny jsou i s klíčkem a jsou funkční. V případě zájmu, nebo jakéhokoliv dotazu, ohledně hodin, volejte.

Prodám nevyužitý operační stůl kolem roku 1960. Plně funkční hydraulika, polohovací opěrka nohou a zad, možnost náklonu stolu. Ideální do únikové hry nebo jako filmová rekvizita. Velmi těžký, okolo 350kg (musí zvedat minimálně 4 lidi).

Dalibor Mareček (6. července 1915 Poříčany – 20. února 1945 Český Brod)[1] byl český malíř a hudebník. Rodiče Jeho otec František (nar. 1883) se dal na učitelskou dráhu. Zajímal se o hudbu, poezii, výtvarné umění a hru na housle. Za první světové války byl dva roky na frontě v Haliči, ale jako pacifista ani jednou nevystřelil a kvůli fingovanému „zánětu žil“ byl zproštěn vojenské služby. Po válce mu bylo nabídnuto místo v orchestru Národního divadla, ale odmítl, a zůstal v Poříčanech. V letech 1932 – 1939 řediteloval škole v Klučově. Zemřel v roce 1960. Matka Maří Magdaléna (nar. 1891) chtěla studovat zpěv, ale otec to rázně zakázal. Byla to vzdělaná žena s širokým rozhledem. Život a dílo Narodil se v Poříčanech jako druhé ze tří dětí. Po gymnaziálních studiích v Českém Brodě, které absolvoval v letech 1926–1934, studoval od roku 1934 do roku 1937 na Českém vysokém učení technickém u Oldřicha Blažíčka, Josefa Sejpka a Cyrila Boudy kresbu a poté, až do uzavření vysokých škol, na Filosofické fakultě Univerzity Karlovy dějiny umění a estetiku. Tíhnul k divadlu a také k hudbě, hrál dobře na housle, jako jeho otec. Zpočátku se věnoval převážně krajinám z okolí jeho rodiště (Stodoly v Klučově I – III, Chalupy na Českobrodsku, Silnice u Lstiboře I – IV). Bylo to v době jeho mládí nezatížené chorobou ani válkou, kdy si užíval života plnými doušky. Kolem roku 1937 jsou datovány i skici k autoportrétu (I – III). Ty, i přes hrubé „impresionistické“ tahy štětcem vystihovaly charakter postav. Roku 1938 přibyly témata ze Slovenska (Liptovské hole I – IV), řídce se věnoval i zátiší (Zátiší s begonií, Zátiší s houslemi, Zátiší se pstruhy). Ve 40. letech 20. století začal malovat temnějšími barvami (V parku, 1943), více figurální kompozice plné intelektuální meditace a figury připomínali spíše stíny a přízraky (Rozhovor I a II). V obrazech zobrazil existenciální tíseň a samotu lidského individua. Zázrak sv. Marka, Poutníci I a II (1942), Setkání (1942), Vyprávění Dona Quijota (1943) a Návrat Odysseův (1944), Žena ze sanatoria. V roce 1943 byl po účasti na výstavě Hosté Mánesa přijat za člena tohoto spolku. V květnu 1944 vystavoval část svých prací ještě v Kutné Hoře a členskou výstavu Mánesa obeslal v létě svými posledními díly, jež mu vynesla zařazení mezi „zvrhlé umělce“ – Muziku, Špálu a jiné. Trpěl tuberkulózou plic a ledvin, ta mu byla odebrána již během studií v podolském sanatoriu. Během náletů na Prahu byl již těžce nemocný převezen do nemocnice v Českém Brodě, kde v únoru 1945 zemřel ve věku nedožitých 30 let na tuberkulózní zánět mozkových blan. Zastoupení v galeriích Národní galerie – Setkání, Vyprávění Dona Quijota, Návrat Odysseův a Krajina jihočeská – (zakoupila 11/1976)*******ponúkam na predaj obraz od českého profesionála Dalibor Mareček...cena diela - 550 euro...obraz v TOP stave kvality bez akýchkoľvek poškodení...možnosť poslať poštou po platbe vopred na účet !!! + poštovné...