NOVÉ HRADY / veduta z roku 1807 /

Obraz 30 x 23 cm . Barevná litografie nakladatelství Panorama z roku 1980 . Dřevěný rám . Zaskleno . Vzadu kovový úchyt k zavěšení .

Obraz 33,5 x 26 cm . Barevná litografie nakladatelství Panorama z roku 1980 . Dřevěný zdobený zlacený rám . Zaskleno . Vzadu kovový úchyt k zavěšení .

Ladislav Guderna - Imaginárny portrét predám kvalitné dielo Ladislava Gudernu, gvaš/tempera na kartóne, 1973, 42,8, x 28,7 cm, sign. vpravo dole, vzadu popis autorom, rámované. Reprodukované v katalógu "Toronto - Caracas 1973, pod č. 10, a v zborníku surealistov Scarabeus č.11/1985, Vancouver, Canada na strane 17. Katalóg priložený. K dielu je vypracovaný znalecký posudok, konzultované a overené Marinou Guderna, dcérou autora. Ladislav Guderna (* 1. jún 1921, Nitra – † 6. október 1999, Vancouver) bol slovenský surrealistický maliar. Detstvo prežil v Nitre, kde navštevoval aj Štátne reálne gymnázium. V roku 1933 sa rodina Gudernovcov presťahovala do Bratislavy. Ladislav začal študovať na Obchodnej akadémii. Súčasne navštevoval večerné kurzy kreslenia na Škole umeleckých remesiel, kde ho viedol profesor Ľudovít Fulla (1902 – 1980). Absolvoval aj výtvarné školenie u Maximiliána Schurmanna (1890 – 1960). Od roku 1938 študoval na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT v ateliéri profesora Jána Mudrocha (1909 – 1968). O štyri roky neskôr ho zo školy vylúčili, údajne pre nedisciplinovanosť, v skutočnosti však pre politické názory. V roku 1944 absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Belehrade. Už ako dvadsaťročný vydal teoretický spis Tvar v maliarstve. Od začiatku svojej tvorby spolupracoval s nadrealistickými básnikmi, a to vo forme ilustrácií ich básnických zbierok a zborníkov. 1945 - zakladajúci člen Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta a člen českého výtvarného spolku Mánes. 1946 - účasť na výstave mladého československého umenia v Paríži 1948 - účasť na Bienále v Benátkach 1957 - predseda Zväzu slovenských výtvarných umelcov. 1958 - získal striebornú medailu za výtvarné návrhy na EXPO ’58 v Bruseli 1968 - na protest proti okupácii Československa emigroval do Kanady. Najskôr žil v Toronte, roku 1979 sa presťahoval do Vancouvru. 1979 - člen medzinárodnej surrealistickej skupiny Melmoth a Skupiny West Coast Surrealist. V rokoch 1979 – 1998 vydával spolu so synom Martinom surrealistický časopis Scarabeus, ktorého vyšlo okolo dvadsať čísel. V rokoch 1981 – 1986 vychádzal pod ich vedením aj rovnako zameraný časopis Melmoth Vancouver. artkarolov@

Autor: Edita Maxonová (1934-2008) Názov diela: "Tváre" Technika: Kombinovaná technika (tuš, akvarel, frotáž) Rozmer diela: 65 x 91cm Rok vzniku: 1986 Signovaný INFO: Edita Černíková-Maxonová sa narodila v roku 1934 v Košiciach a zomrela v roku 2008 v Bratislave. Bola slovenská sochárka, maliarka a grafička. Sochárka tvorila doma, i v zahraničí. V roku 1997 ju zaradila Arizonská univerzita v rámci programu Ženy sveta medzi 600 výtvarníčok sveta. Tvorba Edity Maxonovej sa začala na Vysokej škole výtvarných umení pod vedením profesorov R. Pribiša a J. Kostku. Neskôr k nej pridala poznanie svetových trendov a tvorila nefiguratívne, konštruktivistické a geometrické diela, ktoré časom obohacuje farbou, figúrou a svetlom. Je jednou z prvých umelkýň na Slovensku, ktorá využila vo svojej tvorbe fenomén svetla na plastikách s fosforeskujúcimi nátermi. Tvorí prevažne monumentálne plastiky v architektúre, pre interiéry a exteriéry a environmentálne inštalácie. --- Pozrite si prosím aj ďalsie moje INZERÁTY --- --- posielam poštou, kuriérom, osobne ---

rodám tyto tři pěkné abstraktní obrazy,variace,akvarely pod sklem,od malířky Stanislavy Podané,pěkný stav,rozměry každého 40 x 30cm,pěkná cena za všechny,poštou neposílám,pouze osobní odběr,prosím pouze volat tel . Stanislava Podaná Tvoří imaginární, figurální i abstraktní obrazy. Své práce vytváří technikou oleje, akvarelu, pastelu nebo koláže. Významné místo v_její poslední tvorbě zaujímá počítačová grafika. Její práce byla představena ve_Slovníku českých a slovenských výtvarných umělců, sv. 11, 1950 - 2003, Pau - Pop (vydalo Výtvarné centrum Chagall v Ostravě). Od roku 1990 do roku 2014 byla členkou Sdružení výtvarníků ČR, od roku 1993 je členkou skupiny Tolerance 14. Vzdělání: Střední výtvarná škola v Praze, obor propagace, prof. Eva Fusková. Akademie výtvarných umění, figurální kreslení, ak. malíř Václav Turek. Výtvarná škola Václava Hollara, obor počítačová grafika, prof. Libuše Prudíková. Ateliér ALF - škola nových technologií a_grafické výuky. Soukromé studium: ak. malířka Zdenka Landová, ak. sochař Plaček, ak. sochařka Marie Adamcová. Výstavy: Samostatné výstavy v Praze: několik výstav v_letech 1992-2016, mezi jinými v prostorách Easts Parners, Praha 1; MM Optik, Praha_1; Pinguin’s club, Praha 5; galerie Domino, Praha 6. Společné výstavy v ČR: desítky výstav v letech 1990-2016, mezi jinými Praha, Bílina, Humpolec, Chrast u Chrudimi, Kostelec nad Černými lesy, Kostelec nad Labem, Litoměřice, Mladá Boleslav, Mělník, Ronov nad Doubravou, Spálené Poříčí, Zbiroh, zámek Žleby. Společné výstavy v zahraničí: 1991 Berlín, Německo. 1999 Fort Wayne, IN, USA.

Autor: František Kalina (1953-1999) Názov diela: "Dvojnásobný hybrid" Technika: olejomaľba, kombinovaná technika Rozmer diela: 50 x 80cm Rok: 1999 Signovaný. ...na reverze diela autorský štítok ...jedno z posledných diel autora INFO: František Kalina sa narodil v roku 1953 v Martine, študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici, odbor umelecké zlatníctvo a strieborníctvo, v rokoch 1972-1979 pôsobil ako výtvarník v Tlačiarňach SNP. Od roku 1978 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a Slovenského fondu výtvarných umení, neskôr umelec na voľnej nohe. Diela vystavoval na spoločných výstavách, samostatne v roku 1997. Získal viaceré ocenenia. Rozporuplnú osobnosť umelca, ktorý žil bohémskym životom, presne vyjadruje jeho tvorba vyznačujúca sa rozmanitosťou techník, námetov a farieb. Všetky diela majú spoločný znak a tým je túžba vyrozprávať sa zo svojich pocitov, vyrozprávať sa zo života. V jeho tvorbe ho inšpirovali francúzski maliari prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia, ktorí maľovali, čo cítili a tým vyjadrili svoju slobodu. Kalina vnímal život a tvorbu podobne. Zobrazoval ženy, rodinu, abstraktnú krajinu, z techník používal akvarel, temperu, pastel, robil koláže s textilom a často používal tlačiarenskú farbu. Do chvíle jeho predčasného konca ho poznali mnohí Martinčania a hoci jeho umelecké i osobné postoje sa nemusia všetkým páčiť, ľudia ho mali radi, lebo kto ho poznal, musel oceniť ľudskú stránku jeho života a hĺbku jeho poznania. --- Pozrite si prosím aj ďalsie moje INZERÁTY --- --- posielam poštou, kuriérom, osobne ---